„Po vydaní dvoch zbierok v Smene som dal rukopis básní do vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Bolo to na niekoľkokrát, raz mi rukopis vrátili, potom som ho zasa ja stiahol. Jeden rukopis mal asi 200 strán a volal sa Básňovidec a boli v ňom hádam štyri zbierky. Nakoniec sa stal zodpovedným redaktorom Ján Šimonovič a ja som pripravil útlu, tenkú verziu s názvom Vták pije z koľaje. Žiaľ, v tej dobe zmenili grafickú úpravu edície Nová poézia, ktorú Valér Mikula nazval, že vydavateľstvo dlho hľadalo optimálny spôsob, ako znechutiť poéziu čitateľovi, až vymyslelo tento ohyzdný dizajn. Viac ako dizajn ma trápilo, že som neskoro poslal korektúry, ktoré podstatne korigovali básne, takže ich už neakceptovali. Ale napriek tomu, že niektoré básne som dlho nemohol vidieť, s niekoľkými básničkami, najmä tými krátkymi, minimalistickými, som dodnes uzrozumený.“ Daniel Hevier